Koľko stojí život kamionistu?

Vonku je tridsať stupňov. Slnko páli celý deň priamo na kabínu a vo vnútri kamióna sa pomaly, ale isto začína vytvárať súkromná sauna.

Lenže bez bazéna, bez wellness, bez studeného drinku a hlavne – bez možnosti povedať si, že už toho bolo dosť, idem domov.

Pretože toto je domov.

Aspoň na niekoľko týždňov, pre niektorých vodičov aj mesiacov.

Nedávno sme zastavili na poslednom francúzskom odpočívadle pred Nemeckom. Dôvod bol jednoduchý. Chceli sme si tam urobiť prestávku a potom prejsť cez Nemecko tak, aby sme tam nemuseli zostať spať počas najväčších horúčav.

Práve na tomto parkovisku sme sa stretli s jedným naším milým sledovateľom z TikToku. Samozrejme, reč sa rýchlo zvrtla na prácu, kamióny, parkovanie a horúčavy.

Porozprával nám svoju skúsenosť.

Jazdil v noci a cez deň potreboval spať. Večer ho čakala ďalšia jazda, takže bolo celkom logické, že sa potreboval vyspať. Jeho kamión síce mal nezávislú klimatizáciu, ale podľa jeho slov po približne troch hodinách výrazne vyčerpávala batérie.

Čo teda urobil?

Naštartoval motor, aby si mohol aspoň pár hodín oddýchnuť pred ďalšou nočnou jazdou.

Prišla polícia.

Podľa jeho slov ho poriadne ani nevypočuli. Výsledok? Oznámenie, že za bežiaci motor môže dostať pokutu 150 eur.

A práve vtedy mi napadla jedna otázka.

Koľko vlastne stojí život kamionistu?

Ak ľudia uvidia psa zatvoreného v rozpálenom aute, okamžite sa spustí obrovská vlna pobúrenia. A správne. Volá sa polícia, hasiči, rozbíja sa okno, zachraňuje sa život.

Ak je však v rozpálenej kabíne vodič kamióna?

Nevadí.

Veď je to kamionista.

Ten zrejme dostáva spolu s vodičským preukazom aj špeciálnu schopnosť prežiť pri päťdesiatich stupňoch bez vody, vzduchu a spánku.

Možno je to súčasť školenia na kód 95. My sme asi vtedy chýbali.

Samozrejme, rozumieme tomu, že zbytočne naštartovaný motor nie je dobrý pre životné prostredie. Nikto netvrdí, že by mali tisíce kamiónov celé dni bezdôvodne stáť s naštartovanými motormi.

Ale existuje aj druhá strana.

Vodič, ktorý celú noc pracoval, musí cez deň spať. Večer opäť sadne za volant štyridsaťtonovej súpravy a očakáva sa od neho maximálne sústredenie.

Ako má byť sústredený človek, ktorý celú noc jazdil a potom sa celý deň namiesto spánku piekol vo vlastnej kabíne?

Klimatizácia nie je v takýchto prípadoch luxus.

Nie je to televízor. Nie je to kávovar. Nie je to mikrovlnka ani chladnička plná studených nápojov.

V extrémnych horúčavách je to vec, ktorá umožňuje vodičovi normálne si oddýchnuť.

A potom príde tá zvláštna irónia.

Kamionista nesmie zbytočne nechať bežať motor, pretože znečisťuje životné prostredie. Medzitým lietajú tisíce lietadiel, obrovské nákladné lode spaľujú palivo, fabriky pracujú nepretržite, ľudia vyhadzujú odpadky z okien áut, cigaretové ohorky končia na zemi a niektorí fajčia pár metrov od detských ihrísk.

Ale veľký ekologický problém je unavený Jano, ktorý si po nočnej jazde naštartoval kamión, pretože sa chce pred ďalšou zmenou vyspať.

„Jano, vypni motor. Planéta je teraz v tvojich rukách.“

A keď odpadneš od únavy?

Tak to už bude asi iný paragraf.

Skúste si to predstaviť

Vonku je 30 až 35 stupňov. Kamión stojí celý deň na slnku. Kabína sa prehrieva a vy v nej máte spať.

Nie sedieť desať minút. Nie čakať pol hodiny na manželku pred obchodom.

Spať.

Šesť, sedem alebo osem hodín.

A potom vstať, umyť si tvár, vypiť kávu a vyraziť na cestu s desiatkami ton za chrbtom.

Na diaľnici vedľa vás budú jazdiť rodiny s deťmi, motorkári, autobusy aj ďalšie kamióny.

A od vodiča sa, úplne správne, očakáva, že bude odpočinutý, pozorný a schopný okamžite reagovať.

Lenže odpočinok nie je iba číslo vytlačené z tachografu.

To, že karta ukazuje deväť hodín odpočinku, ešte neznamená, že človek deväť hodín spal.

Možno tri hodiny bojoval s horúčavou. Potom sa osprchoval vlastným potom. Potom otvoril okno. Následne ho zožrali komáre. Potom okno zatvoril. A nakoniec zaspal približne dvadsať minút pred budíkom.

Ale tachograf spokojne hlási: odpočinok ukončený.

Výborne. Človek je podľa stroja pripravený na ďalší pracovný deň.

Bez kamiónov by boli regály veľmi rýchlo prázdne

Na vodičov kamiónov sa často nadáva.

Sú pomalí. Predbiehajú sa. Zavadzajú. Blokujú cestu. Parkujú, kde sa dá.

Niekedy mám pocit, že podľa časti verejnosti by bolo ideálne, keby kamióny jazdili iba medzi druhou a treťou hodinou ráno, boli úplne tiché, nepredbiehali, nezaberali miesto a hlavne ich nikto nikdy nevidel.

Len tovar by sa mohol každé ráno zázračne objaviť v obchode.

• Mlieko by sa teleportovalo.
• Ovocie by priletelo.
• Nábytok by sa zhmotnil v sklade.
• Lieky by do lekárne priniesla poštová holubica.
• A nový telefón? Ten by sa pravdepodobne narodil rovno v predajni.

Realita je však iná.

Za veľkou časťou vecí, ktoré si každý deň kúpite, bol v určitom momente vodič kamióna.

Človek, ktorý niekde čakal na nakládku. Človek, ktorý hľadal parkovisko. Človek, ktorý sa potreboval osprchovať. Človek, ktorý potreboval jesť. A áno – človek, ktorý sa potreboval aj vyspať.

Pretože kamión možno dokáže jazdiť tisíce kilometrov. Ale stále ho riadi človek.

A možno by bolo dobré, keby sme na to občas nezabúdali.

Čo môže vodič očakávať od nás?

Nejde o to, aby vodiči mohli bezdôvodne celé dni nechať bežať motory.

Ide o to, aby sa pri tvorbe pravidiel myslelo aj na realitu života na cestách. Aby existovala funkčná infraštruktúra, dostatok bezpečných parkovísk a reálne možnosti, ako môže vodič v extrémnych horúčavách odpočívať.

Pretože od unaveného vodiča očakávame bezpečnú jazdu. Od tachografu očakávame dodržiavanie prestávok. Od dopravcov očakávame, že tovar príde načas. Od vodiča očakávame takmer všetko.

Možno je teda načase položiť si aj opačnú otázku:

Čo môže vodič očakávať od nás?

STAR-TRANS

📱 Sledujte nás aj na TikToku: @Star_Trans9

Napísané: 12.07.2026

< Späť na články